V týchto dňoch som bol na zaslúženom dôchodcovskom výlete na východe Slovenska. V jedno pekné slnečné ráno som navštívil miestny kostolík, so zámerom ponoriť sa do príjemnej atmosféry pokoja a viery. Doliehali ku mne slová z kazateľnice, ktoré som s radosťou prijímal do svojho srdca. Kostolíkom znela naliehavá potreba lásky a dôvery v dnešnom svete. Súhlasím s tým. Veď hlavne to hľadám deň, čo deň. Hľadám aj pokoj a porozumenie. Porozumenie nielen sebe samému, ale aj iným ľuďom. Všetko bolo príjemné do momentu, kým mi hlavou nezačali lietať myšlienky k realite slovenského politického života. Je to možno absurdné, že na takomto mieste ma napadnú myšlienky o politike. Ale bohužiaľ, je to dôkaz toho, že ľudia ktorí sú „zástupcovia ľudu“, platení z daní ľudu, majú výrazný vplyv na to ako žijeme, ako cítime, nad čím rozmýšľame. Viete, kostol je miesto, kde sa snažím porozumieť aj ľuďom, ktorým nerozumiem aj napriek tomu, že hovoria mojou rodnou rečou.
V to ráno ma rušili myšlienky o Danielovi Lipšicovi. Atmosféra v kostole ma postupne viedla od zlosti na tohto človeka, ku snahe o porozumenie. Nebránil som sa tomu. Naozaj som sa snažil postupne porozumieť človeku, ktorého v posledných dňoch najviac vidieť a počuť v médiách. Zistil som, že ako politikovi, ktorý túži zožať slávu, mu možno trochu rozumiem. Daniel Lipšic je dvadsať rokov v politike. Odišiel zo strany, ktorá ho do vysokej politiky dostala, spravila mu meno, darovala vysoké štátne funkcie. Jemu to bolo málo. Chcel byť prvý, jediný a tak založil novú stranu. Síce podľa toho čo sa šušká, NOVU založil niekto iný, ale pán Lipšic aspoň tam sa môže pasovať do role lídra, po čom tak veľmi túži. No a keďže je NOVA mimo parlamentu (hoci pán Lipšic sa v ňom vyhrieva už dvadsať rokov), musí robiť všetko preto, aby sa zviditeľnil čo najviac. A samozrejme, aby zviditeľnil aj „svoju“ stranu. Potiaľto mu trochu rozumiem, aj keď nepodporujem. Ale dobre. Ako nedávno povedala Lucia Žitňanská v inej súvislosti: „Padni, komu padni.“ Voliči to zhodnotia.
Rozum mi však ostáva stáť, keď si spomeniem na jeho spojenie s liberálmi okolo Kollára, Miškova a Krajcera. Písal som o tom v blogu: http://milankrasnansky.blog.pravda.sk/2013/06/03/danielovi-lipsicovi-uz-neverim/
Konzervatívny kresťanský politik v spojení s ….. Nebudem radšej komentovať. Ale jednu poznámočku si predsa len neodpustím. V dňoch Dúhového Pride v Bratislave a Pochodu za život v Košiciach, pán Daniel Lipšic čušal ako „voš pod chrasťou“. Chýbalo mi jeho zásadné vyhlásenie ktorými zásobuje média tak často, ako reklama na Prostenal. Rozumiem tomu, že musel byť alibisticky ticho, lebo v charaktere zlepenca NOVA, sa ťažko bude manévrovať v principiálnych otázkach kultúrnych, etických a morálnych hodnôt. Tomuto spojeniu sa jednoducho porozumieť nedá. Z principiálneho hľadiska určite nie.
Nerozumiem však tomu, ako sa Daniel Lipšic správa ako človek. To ma doslova poburuje a nie je to prvý krát. Nechcem hovoriť o jeho ľudských vlastnostiach, aj keď aj o tom by sa dalo. Chcem poukázať na vrhnutý morálny tieň tohto politika. V uplynulých dňoch prešla médiami správa, ktorá hovorí o tom, že na podateľni Najvyššieho súdu sa objavil kompromitujúci materiál na Daniela Lipšica. Ide o prepis sms komunikácie medzi ním a advokátkou z Banskej Bystrice Zuzanou Miadokovou. Esemesky sú údajne intímne, alebo ak chcete erotické. Ide o obdobie, keď bol pán Lipšic ministrom vnútra vo vláde Ivety Radičovej. Samozrejme, že Lipšic označil materiál za vyfabrikovaný podvod. Zahral sa dokonca na hrdinu a kompromitujúci materiál dal do súvislosti s jeho vystúpením v NR SR, kde zaútočil na vládu a finančnú skupinu J&T. Po koľký krát sa tento človek snažil nafukovať ramená… Na mňa ale napriek tomu nepôsobil presvedčivo. Neviem, či by tzv. konšpirátori pracovali takto naivne ako deti. V takejto vysokej hre mi to príde až príliš detinské a priehľadné. Určite som nečakal, ani nikto, že by pán Lipšic priznal mimomanželský pomer s atraktívnou blondínou. Podľa mňa sú len dve možnosti. Buď si túto kauzu vyrobil na seba sám, aby upútal pozornosť, alebo je to pravda. Ja sa prikláňam k druhej možnosti. A to hlavne z toho dôvodu, že spojenie Daniela Lipšica so Zuzanou Miadokovou sa neobjavuje na verejnosti prvý krát. V minulosti prišiel s objavením tohto vzťahu týždenník Plus sedem dní. Neskôr uzreli svetlo sveta aj spoločné fotografie tohto „páru.“ Taktika obrany pána Lipšica bola vtedy aj dnes rovnaká. „Ide o konšpiračný podvrh, lebo hovorím pravdu o tom, ako to funguje na Slovensku.“
Pán Lipšic si myslí, že má nepriestrelnú agendu. Veľký omyl. Pán Lipšic vytváral a riadil systém, na ktorý dnes poukazuje. Tomu nerozumiem, to je zvrhlé. Rovnako nerozumiem tomu, že našim novinárom stačí, aby pán Lipšic povedal, že slečnu Miadokovú pozná, ale nemajú spolu bližší vzťah a oni sú spokojní?! Nuž…. Jedno múdre slovenské príslovie hovorí, že „bez vetra sa ani lístok nepohne.“ A v prípade pána Lipšica a slečny Zuzany Miadokovej je v okolí Banskej Bystrice celkom pekný vietor…